Slovenský raj - prírodný skvost Spiša, už aj pre cykloturistov
Etapa v číslach: dĺžka 68,3 km, čistý čas jazdy 4:30 hod., nastúpané výškové metre 1 106, maximálna výška 1 015 m.n.m., priemerná rýchlosť 15,2 km/h, maximálna rýchlosť 58,5 km/h
Prvého júna 2015, na "emdedet", s Andrejom štartujeme našu cykloexpedíciu. Ja ešte mierne prechladený, ale zato plný odhodlania. Dopoludnie patrí doladzovaniu posledných detailov, vyrážame až po obede. Počasie ako vymaľované, je krásny, slnečný deň.
Zo Spišskej mierime do Slovenského raja. Prvé kilometre po asfaltke do susedných Smižian, potom po poľnej ceste okolo obcí Spišské Tomášovce a Letanovce, až do Hrabušíc - známeho štartoviska pre túry v raji. Spomínaná poľná cesta sa vraj má v budúcnosti stať upraveným cyklochodníkom. V súčasnosti je zjazdná iba keď je sucho, po dažďoch by ste sa tam utopili v blate. Zo začiatku sa nám šľape fajn, i keď môj nezvyknutý zadok od tvrdého sedla takmer ihneď začal pobolievať. Treba vydržať, prejde to - vravel som si.
Zo Spišskej mierime do Slovenského raja. Prvé kilometre po asfaltke do susedných Smižian, potom po poľnej ceste okolo obcí Spišské Tomášovce a Letanovce, až do Hrabušíc - známeho štartoviska pre túry v raji. Spomínaná poľná cesta sa vraj má v budúcnosti stať upraveným cyklochodníkom. V súčasnosti je zjazdná iba keď je sucho, po dažďoch by ste sa tam utopili v blate. Zo začiatku sa nám šľape fajn, i keď môj nezvyknutý zadok od tvrdého sedla takmer ihneď začal pobolievať. Treba vydržať, prejde to - vravel som si.
Z Hrabušíc nás cesta vedie do blízkeho turistického centra Podlesok. Z Podleska začína roklina Suchá Belá, taktiež chodník na Kláštorisko a neďaleko je aj nástup na Prielom Hornádu. Podlesok, obvykle plný turistov, v tento deň zíval prázdnotou. Dopriavame si malú prestávku, dočerpávame nejaké sacharidy, napoly si delíme dvojlitrovku kofoly. Čaká nás výšľap s prevýšením 500 metrov na vrchol Suchej Belej. Málokto okrem miestnych vie, že popri známej rokline vedie na vrchol aj pekná kľukatá asfaltka. Zo začiatku je stúpanie dosť strmé, neskôr čoraz miernejšie. Andrej aj napriek teliatku na pleciach stúpa hore s prehľadom, ja za ním fučím na doraz...
Suchá Belá, ako aj naša asfaltka, ústia na neoficiálnej magistrále Slovenského raja - Glackej ceste. Tá vedie po hrebeni kopcov od Kláštoriska až po plošinu Geravy nad Hnileckou dolinou. Glackou cestou sa po novom môžu okrem peších turistov prejsť aj cyklisti. Cesta sa krúti malebnou prírodou, miestami sa otvárajú aj výhľady.
Z Glackej cesty zjazdujeme po novom cyklochodníku dole Veľkými a Malými Zajfami. Je to krásny prírodný kaňon okolo kľukatého potôčika. Ťažko opísať slovami, treba vidieť. Miestami má človek pocit, že toto hádam ani nemôže byť Slovensko... Škoda že sme nefotili. Zjazd ústi pri západnom cípe priehrady Palcmanská Maša, odkiaľ sa ďalším malebným kaňonom napájame na hlavnú cestu smer Stratená. Krajinu tu dotvára aj romantická železnica s množstvom mostov a tunelov. Občas sa na nej mihne nejaký motorový vláčik. Tak isto pred Stratenou sa nachádza starý cestný tunel (prvý na Slovensku), ktorý možno na pešo alebo na bicykli obísť cez zaujímavý náučný chodník Stratenský kaňon.
Počas celého dňa riešime problém, ako spoľahlivo upevniť stan a spacák na stojane na mojom bicykli. Minulý rok sme na to použili špagát, tento rok sme zvolili kožené remene. No ani tie nedržali ideálne... (v ďalších dňoch už to bolo ľahšie, len si človek musí násť spôsob).
Záverečné kilometre ku Dobšinskej Ľadovej Jaskyni zdolávame po hlavnej ceste, cez obec Stratená (naozaj príznačný názov). Dedinka takpovediac "na konci sveta". Ale turisti si ju našli, je tu pár penziónov a reštaurácii.
Andrej minulého roku pracoval v novo vybudovanom Turistickom informačnom centre pri ľadovej jaskyni a podarilo sa mu tam po známosti vybaviť nocľah. Inak, v Stratenej a v okolitých obciach funguje množstvo príjemných privátov za rozumné ceny, na Dedinkách je aj kemp.
Na našom ubytovaní si skladáme veci, dopriavame si chvíľku oddychu. Padá na nás únava, no do večera ešte ostáva nejaký čas, bola by škoda ho nevyužiť. Padlo teda rozhodnutie previesť sa do neďalekých Dediniek, ku priehrade Palcmanská maša.
Pri priehrade nás víta vskutku idylická večerná atmosféra. Teplý, priam letný večer, všade pokoj, na priehrade v loďke rybári, občas preletí nejaký vláčik...
Obec Dedinky je výhodný bod na dovolenku v Slovenskom raji. Cez leto sa dá člnkovať a kúpať na priehrade, turistikovať po okolitých kopcoch a užívať si tunajšiu pokojnú atmosféru. Na neďalekých Bielych Vodách je nástup na Zejmarskú roklinu. Z Dediniek na Geravy v minulosti premávala perfektná lanovka. V súčasnosti je bohužiaľ mimo prevádzky.
Na Dedinkách sa usádzame na terase zariadenia "Lahôdky Delika". Ide o potraviny a krčmu v jednom. Kúpite si ľubovoľný nápoj v potravinách (za cenu ako v potravinách) a popíjate si na teraske pred lahôdkami (alebo aj dnu), ako v krčme. Navyše, otvorené je do neskorého večera. Takéto zariadenia by podľa nášho názoru mohli fungovať všade.
Cestou nazad ku Ľadovej jaskyni si dávame ešte výšľap na Dobšinský kopec, kde sa každoročne konajú známe automobilové preteky do vrchu. Z vrcholu kopca sa nám otvorili parádne panoramatické výhľady na mestečko Dobšiná a okolité kopce regiónu Gemer. Nad tým všetkým západ slnka...
Naspäť na ubytko ku ľadovej jaskyni sa vraciame už za šera. Ešte sme si prichystali a spapali rýchlu, chutnú večeru, a hurá oddychovať. Príjemné, mäkké postieľky lákajú. Na ďalšej etape budeme potrebovať veľa síl...
Z Glackej cesty zjazdujeme po novom cyklochodníku dole Veľkými a Malými Zajfami. Je to krásny prírodný kaňon okolo kľukatého potôčika. Ťažko opísať slovami, treba vidieť. Miestami má človek pocit, že toto hádam ani nemôže byť Slovensko... Škoda že sme nefotili. Zjazd ústi pri západnom cípe priehrady Palcmanská Maša, odkiaľ sa ďalším malebným kaňonom napájame na hlavnú cestu smer Stratená. Krajinu tu dotvára aj romantická železnica s množstvom mostov a tunelov. Občas sa na nej mihne nejaký motorový vláčik. Tak isto pred Stratenou sa nachádza starý cestný tunel (prvý na Slovensku), ktorý možno na pešo alebo na bicykli obísť cez zaujímavý náučný chodník Stratenský kaňon.
Počas celého dňa riešime problém, ako spoľahlivo upevniť stan a spacák na stojane na mojom bicykli. Minulý rok sme na to použili špagát, tento rok sme zvolili kožené remene. No ani tie nedržali ideálne... (v ďalších dňoch už to bolo ľahšie, len si človek musí násť spôsob).
Záverečné kilometre ku Dobšinskej Ľadovej Jaskyni zdolávame po hlavnej ceste, cez obec Stratená (naozaj príznačný názov). Dedinka takpovediac "na konci sveta". Ale turisti si ju našli, je tu pár penziónov a reštaurácii.
 |
| obec Stratená |
Andrej minulého roku pracoval v novo vybudovanom Turistickom informačnom centre pri ľadovej jaskyni a podarilo sa mu tam po známosti vybaviť nocľah. Inak, v Stratenej a v okolitých obciach funguje množstvo príjemných privátov za rozumné ceny, na Dedinkách je aj kemp.
 |
| Rútim sa popri TIC Dobšinská Ľadová Jaskyňa |
Na našom ubytovaní si skladáme veci, dopriavame si chvíľku oddychu. Padá na nás únava, no do večera ešte ostáva nejaký čas, bola by škoda ho nevyužiť. Padlo teda rozhodnutie previesť sa do neďalekých Dediniek, ku priehrade Palcmanská maša.
 |
| Pri Palcmanskej Maši |
Pri priehrade nás víta vskutku idylická večerná atmosféra. Teplý, priam letný večer, všade pokoj, na priehrade v loďke rybári, občas preletí nejaký vláčik...
 |
| Večerné Dedinky a Palcmanská Maša |
Obec Dedinky je výhodný bod na dovolenku v Slovenskom raji. Cez leto sa dá člnkovať a kúpať na priehrade, turistikovať po okolitých kopcoch a užívať si tunajšiu pokojnú atmosféru. Na neďalekých Bielych Vodách je nástup na Zejmarskú roklinu. Z Dediniek na Geravy v minulosti premávala perfektná lanovka. V súčasnosti je bohužiaľ mimo prevádzky.
Na Dedinkách sa usádzame na terase zariadenia "Lahôdky Delika". Ide o potraviny a krčmu v jednom. Kúpite si ľubovoľný nápoj v potravinách (za cenu ako v potravinách) a popíjate si na teraske pred lahôdkami (alebo aj dnu), ako v krčme. Navyše, otvorené je do neskorého večera. Takéto zariadenia by podľa nášho názoru mohli fungovať všade.
Cestou nazad ku Ľadovej jaskyni si dávame ešte výšľap na Dobšinský kopec, kde sa každoročne konajú známe automobilové preteky do vrchu. Z vrcholu kopca sa nám otvorili parádne panoramatické výhľady na mestečko Dobšiná a okolité kopce regiónu Gemer. Nad tým všetkým západ slnka...
 |
| Andrej vo výšľape na Dobšinský kopec |
 |
| večerný výhľad z Dobšinského kopca |
Naspäť na ubytko ku ľadovej jaskyni sa vraciame už za šera. Ešte sme si prichystali a spapali rýchlu, chutnú večeru, a hurá oddychovať. Príjemné, mäkké postieľky lákajú. Na ďalšej etape budeme potrebovať veľa síl...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára