2. etapa: Dobšinská Ľadová jaskyňa - útulňa Nižná Kľaková

Muránska planina a jej drsná krása

Etapa v číslach: dĺžka 54 km, čistý čas jazdy 4:53 hod., nastúpané výškové metre 1 444, max. nadmorská výška cca 1 320 m.n.m., priemerná rýchlosť 11 km/h, max. rýchlosť 53,5 km/h

V utorok, druhého júna, vstávame z teplých postelí s cieľom spoznať Národný park Muránska Planina, zdolať niekoľko jej vrcholov a priesmykov a stráviť ďalšiu noc uprostred divočiny v útulni Nižná Kľaková. Ráno je pekné, slnečné. Napriek všetkému komfortu som v noci spal dosť zle. Snáď na to nedoplatím... Na cestu sa vôbec neponáhľame, vládne ranná pohodička, chutné raňajky na terase TICka. 

V úvodných kilometroch si to opäť šinieme po hlavnej ceste, smer Pusté Pole a sedlo Besník. Hlavné cesty nám veľmi nevyhovujú, no na tomto úseku to je potrebné strpieť. Cesta vedie miernym stúpaním. Pred nami ako na dlani Kráľová Hoľa, s vrcholom zahaleným v oblakoch. Pred Besníkom stúpanie čoraz strmšie, ale na MTBčku je ľahkých prevodov dostatok... 

Besník je lúčne sedlo pod Kráľovou Hoľou, na pomedzí regiónov Spiš, Gemer a Horehronie. Hneď pod sedlom sa nachádza prameň rieky Hron. Popod sedlo vedie železničný tunel. Z vrcholu sedla pekne vidno, ako vlak mizne v tuneli na gemerskej strane a vychádza už na Horehroní, alebo naopak. Je to naozaj pekné miesto. Na lúke nad nami sa pasú ovce. Krajinou sa nesie romantický zvuk zvoncov a svieži vietor od Kráľovej Hole. Škoda len tej hlavnej cesty plnej kamiónov. Dávame si tu krátky oddych pred ďalším náročným stúpaním smerom na sedlo Pred Čuntavou. 

Z Besníka stúpame najprv strmo cez lúky, potom lesom. Lesná cesta je tu bohužiaľ poznačená ťažbou dreva a pohybom ťažných mechanizmov Šľape sa pomaly a pomerne ťažko. Jeden kilometer sa mi tu zdá ako päť. Navyše, nad Kráľovou Hoľou sa hromadia zlovestné čierne mraky, v diaľke sa ozýva hrmenie. Z odbočky Pred Čuntavou pokračujeme v stúpaní na sedlo Jama. Začínajú však padať prvé kvapky dažďa, búrka sa blíži. Andrej ma upokojuje, nech nestresujem, že to nič nebude. Ja však trvám na tom, aby sme sa ukryli pod najbližší možný prístrešok. V húštine vedľa cesty sa zjavil lesnícky posed. Pri búrke nie je dobrý nápad štverať sa na vyvýšené miesta. Stromy však vyzerajú byť vyššie ako posed a dážď je blbec. Tak sa ukrývame na posede. Zrazu lesom zneje kukanie kukučky, a hneď nato prichádza lejak. A tak v suchu na posede sledujeme dážď, debatujeme a papáme sladkosti z ruksaku. Nič iné nám ani neostáva.

papaníčko na posede

vytešený Andrej v suchu na posede

Na chvíľu dážď ustal, chystáme sa zliezť a ísť ďalej. Vtom zrazu prichádza ešte silnejší lejak, hromy sa ozývajú čoraz bližšie. V prírode sa hrmenie znásobuje ozvenou o okolité kopce, sú to naozaj slušné šupy. Po nejakej polhodinke sa opäť ozvala kukučka a búrka sa definitívne vzďaľuje. Opúšťame náš úkryt, utierame bicykle a šľapeme ďalej. 

Lámeme to stále hore kopcom, až na najvyšší bod dňa pod vrcholom Trestníka. Cesta komplet rozmočená, ide sa veľmi ťažko. Navyše neskôr pred sedlom Priehybka kríži cestu veľa popadaných stromov. Je ich treba obchádzať cez húštiny, či prenášať.

výšľap po rozmočenej ceste Muránskou planinou

Odbočka nás naviedla na technický, prudký zjazd do doliny o cca 400 metrov nižšie. V zjazde som stratil s bočnej sieťky ruksaku jedného starostlivo šanovaného Pilsnera, ktorého som viezol ešte z domu, aby sme si ho večer pri útulni vychutnali. Po tomto zistení nadávam ako nikdy predtým, morálka hlboko upadá. Následný výšľap späť na hrebeň sa zdá nekonečný. Teploty sa striedajú, chvíľu je zima, potom spoza mraku vychádza slnko a zas sa varíme v pote. Nato pre zmenu začína opäť pršať. Andrej to zvládal v pohode, mne bolo v tomto momente totálne nanič. S vypätím síl zdolávam Sedlo Severná lúka, kde sa pásli také zvláštne čierne kravy. Fotka nižšie dokazuje, že to našťastie neboli len halucinácie z vyčerpania.

kravičky na sedle Severná lúka

Zo Severnej lúky zjazd smer Šumiacka priehyba. Klesáme najprv príjemným terénom, neskôr nás však opäť brzdia ťažobné práce lesníkov. Jeden statný košatý dub padol len pár metrov nado mnou... Je to blbé, keď sa po značených cyklotrasách premávajú okrem cyklistov aj ťažné mechanizmy, ktoré totálne ničia terén. Ale čo už, sme na Slovensku.

Zbehli sme až na hlavnú cestu na sedlo Javorinka. Na hlavnej ceste sa chvalabohu dlho nezdržujeme, odbočka nás smeruje na malebnú lesnú asfaltku, ktorá mierne dvíha náladu. Zjazdom sa dostávame na Veľkú lúku. Ozaj veľká lúka, priam ako z pozadia Windowsu. Niekedy sa na nej zvyknú preháňať stáda polodivokých koní, my sme bohužiaľ žiadne nevideli. V Muránskej planine je všade veľa infopanelov o miestnom tradičnom chove koní. Kto má rád koníky, určite si tu vie prísť na svoje.

na Veľkej lúke

Prechádzame naprieč Veľkou lúkou na rázcestie Veľká lúka - Piesky, s odbočkou na Muránsky hrad. Počas krátkej pauzy sledujeme, ako sa tu lesníci pri Tatrovke čosi naťahujú ohľadom dreva.  Pýtame sa ich na našu ďalšiu trasu. Jeden z vedúcich sa s nami dáva do debaty. Rozpráva, ako v mladosti zakladal rôzne okrášľovacie a ochranárske spolky. Je to ťažké komentovať, nevidíme do pozadia vecí, ale tá masívna ťažba nielen kalamitných stromov uprostred národného parku podľa mňa s ochranou prírody nemá veľa spoločného. 

Po chvíľke oddychu padá rozhodnutie výjsť si hore na Muránsky hrad. Je to síce len zrúcanina, ale z brala sú v prípade priaznivého počasia nádherné výhľady na okolitú krajinu. Pekné miesto.

výhľad z Muránskeho hradu

V súčasnosti prebieha projekt, v rámci ktorého má byť hrad opravovaný skupinou aktivačných pracovníkov. Snáď mu to trošku pomôže. Pravdepodobne na tomto mieste Andrej stratil svoje cyklistické rukavice, čo však zobral športovo.

Andrej na výhliadke na Muránskom hrade

Po návrate ku Veľkej lúke už na mňa dolieha únava. Čaká nás však ešte jedno dlhé stúpanie ku Studni na Muránskej planine. Cítim obavy, neistotu, či to som ešte schopný dať. Cesta hore sa našťastie ukázala byť pekná, spevnená, plynulá a nie príliš strmá. Za Andrejovho neustáleho povzbudzovania nachádzam v nohách zvyšky síl.

Na sedle v studničke dočerpávame vodu na záverečný úsek. Ten treba prekonať po červenej Rudnej magistrále, mimo cyklotrasy. Tu zisťujeme, že najťažšia pasáž dňa nás ešte len čaká. Prichádza sled prudkých stúpaní a klesaní krížom cez les. Problém prejsť by tam bol aj na pešo, s bicyklami ani nehovorím. A tak tlačíme, vynášame, znášame... Slnko sa skláňa čoraz nižšie, ale náš cieľ je už bízko. To nás ženie dopredu. Zo skalného zrázu na úbočí Kľaku si vychutnávame pekné výhľady do zapadajúcim slnkom zaliatej Hrdzavej doliny.

Andrej s večerným výhľadom na Hrdzavú dolinu

Nakoniec technickým zjazdom konečne završujeme etapu pri útulni Nižná Kľaková. Počas celej etapy sme nestretli žiadnych turistov, no pri útulni vidíme stáť dva bicykle. Zmocňuje sa nás prekvapenie, že existujú aj iní podobní blázni ako my. V skutočnosti to boli ešte oveľa väčší extrémisti. Dvaja skúsení chlapíci, Maník a Martin šľapali už ôsmy deň po celej Rudnej magistrále (žiadne cyklochodníky), cez všetky vrcholy a exponované terény. Štartovali v Zlatých Moravciach a cieľ mali na konci magistrály na vrchu Stolica v Slovenskom Rudohorí. Pri útulni zakladáme ohník, a púšťame sa s týmito dobrodruhmi do debaty. Dostávame dobré tipy, kde sa na ďalšej ceste zastaviť, čo vidieť. Šérujeme proviant, točíme v kruhu poslednú plzeň, čo nám ostala, chalani nás zasa hostia domácimi klobáskami z Marekovho dvora (kde sme sa po porade rozhodli stráviť ďalšiu noc). Navyše, z Maníka a Martina sa vykľuli ľudia zapojení do Projektu Život a organizátori prírodného jarmoku/festivalu na Drienku - perfektného každoročného umeleckého podujatia. Po pravde už dlhšie som na nich zháňal kontakt, ich aktivity ma veľmi inšpirujú. A zrazu ich stretnem takto uprostred divočiny na malej útulni v Muránskej Planine. Sranda. Hneď som si aj kúpil lístok na tohtoročný Drienok.

Dopriali sme si luxusnú na ohni pečenú večeru a uložili sa na spánok v našej skromnej útulni. Snáď nás v noci nebude vyrušovať žiadny maco - lesníci nás pred nimi varovali, vraj je ich tu veľa. Po ceste sme aj videli nejaké medvedie a vlčie stopy. Divočina ako sa patrí!