5. etapa: Zvolen - útulňa Cabanka, Kremnické vrchy

Ideme hore...

 

Etapa v číslach: dĺžka 41,85 km, čistý čas jazdy 4:20 hod., vystúpané metre 1 395, max. výška cca 1260 m.n.m. (Skalka), nadmorská výška štart 285 m.n.m., nadmorská výška cieľ 1 160 m.n.m., priemerná rýchlosť 9,66 km/h, maximálna rýchlosť 39,5 km/h

V piatok ráno po predošlom dlhom večeri vstávame z postelí na ubytovni vo Zvolene o čosi neskôr. Opäť som toho veľa nenaspal, ale čo už. Večer sme si zasa raz neoprali. Veci už smrdia od potu naďaleko, ale kašlať na to. Aj tak by sme to nemali kde povešať... Pred štartom ešte utekáme dokúpiť zásoby do blízkeho supermarketu a na chvíľku načerpať dojmy (a informácie) do centra mesta. 

Prvé kilometre dňa nás po európskej ceste č. 66 privádzajú opäť do Kováčovej, kde nás predošlý večer neprijali. Prechádzame popri termálnom kúpalisku a zavretom kempe a vyrážame do hôr. Čaká nás výšľap až na dominantu Kremnických vrchov, Skalku. 

Rekreačným tempom si to šinieme po asfaltke okolo vodnej nádrže Kováčová. Pekné miesto. Zastavujeme, kocháme sa krajinou a fotíme. 

Pri vodnej nádrži Kováčová

O pár kilometrov prichádzame ku rekreačnému stredisku Ovčiar, kde som bol kedysi dávno v detskom tábore. Na naše prekvapenie zisťujeme, že stredisko je spustnuté, zarastené, očividne už pár rokov v stave chátrania. Škoda ho. Aspoň sme tu našli malý suvenír - zapaľovač, ktorý nám na ďalšej ceste ešte pomohol. 

Po rokoch pri Chate Ovčiar

Stúpame. Terény sa menia. Spevnená cesta nás zaviedla na rozbočku v lokalite Nad Suchou dolinou. Odtiaľ pokračujeme po náročnej, členitej spojovacej ceste cez kopec do vedľajšej doliny. Tam šľapeme zas pohodovo po asfaltke. Z konca asfaltky na vrch Veľký Son opäť ďalší prudký chodník hore lesom. Bolo treba dobrý kus cesty tlačiť bicykle. Od lokality Za vrch lúka sa stúpanie zmiernilo, ale pre zmenu boli cez cestu pováľané stromy... Pracne sa "prebíjame" ku lokálnemu lyžiarskemu centru Brestová, kde nás potešili prvé výhľady. Odtiaľ pomerne dobrá cesta ďalej hore. 

Stúpanie nepoľavuje, je vyčerpávajúce a monotónne. V hlave po čase začína prepínať. Kdesi pred Rudnou poľanou nám definitívne dochádzajú tekutiny, čo morálke tiež nepridalo. Na hrebeni máme mierny problém aj s orientáciou, značenie je tu nejasné. Zorientovali sme sa až na sedle Tri Kríže. Otvárajú sa pekné výhľady, no na Skalku ešte stále pomerne ďaleko - a bez vody a energie nazvyš.

Výhľad zo sedla Zlatá Studňa

Na ďalších kilometroch striedavo klesáme a stúpame, cez sedlo Zlatá Studňa, na Králické sedlo. Každý kilometer sa zdá ako večnosť. Kdesi tam na ceste nachádzame jednu cyklistickú rukavicu. Andrejovi sa veľmi zíde, keďže svoje rukavice stratil a ľavú ruku má doudieranú od pádu.

Od Králického sedla je naša méta už na dohľad. Opäť kopček-jamka-kopček, cez Bystrické sedlo a konečne až na Skalku - turistické a lyžiarske centrum Kremnických vrchov. Na vrchole kopca stojí už z diaľky viditeľný tristo metrov vysoký vysielač. 

Zbiehame ku chate Limba, kde som bol ubytovaný v zime počas školského lyžiarskeho zájazdu. Pán prevádzkar, ktorý sa cez zimu neprejavoval príliš ústretovo, je teraz priam ako vymenený. Ochotne pre nás otvára bar, čapuje kofoly a všemožne sa snaží pomôcť či dať dobré rady pre naše ďalšie putovanie. Neskôr si na Limbe dopriavame aj teplú obedo-večeru v podobe kuracieho perkeltu. Perkelt nepatrí medzi moje obľúbené jedlá, no v tento deň sa mi zdal nesmierne chutný...

Chystáme sa pokračovať v ceste. Pán prevázkar nás však upozornil, že kemp v Kremnici, kam mierime, je už dva roky zavretý. Opäť raz treba improvizovať. Spomíname si na kolegov cyklistov, ktorí nám ešte na útulni Nižná Kľaková v Muránskej planine odporúčali dobrú útulňu Cabanka na hrebeni Kremnických vrchov, neďaleko Skalky. Nocľah v tejto útulni  je momentálne najlepšou možnou alternatívou. Snáď sa nám ju podarí nájsť, mala by byť niekde v blízkosti Kordíckeho sedla, viac nevieme... Na Limbe si ešte kupujeme pár fľaškových pív, ktoré si vychutnáme neskôr.

Výhľad z terasy chaty Limba

Po príjemnom občestvení na Limbe si dávame ešte malú pauzu na vrchole zjazdovky na Skalke. Chrúmame chrumky, sŕkame pivko a kocháme sa výhľadom na Banskú Bystricu a okolité pohoria...

večerný výhľad zo Skalky

Zo Skalky zjazdujeme po lesnej ceste ku Sedlu Tunel. V tejto lokalite ešte nedávno existoval zrekonštruovaný starý lesný tunel, ktorý však bohužiaľ pred pár rokmi zavalilo. Ďalej striedavými klesaniami a stúpaniami pokračujeme popod vrchol Vyhnatovej, až ku našej útulni Cabanka. Nachádzame ju prázdnu, čakala akoby len na nás. Je to veľmi pekná útulňa, interiér zdobia rôzne umelecké diela predošlých nocľažníkov (chápte doslovne - uhlíkové obrazy na stenách, zošity plné básní...). Skladáme si dnu veci, chystáme si malú večeru, Andrej na chvíľu zakúril v piecke. Potom si sadáme na terasku pred útulňou vychutnávame pivko, atmosféru večerného lesa a debatujeme. Okolo nás zatiaľ padá noc. Luxusný večer po ťažkom dni.

na útulni Cabanka

Na spanie si Andrej ani nerozkladal spacák, v útulni sú nejaké staré matrace a perina, ustlal si tak. Ja si vystačím so svojim spacákom a karimatkou. Líham si spať s nádejou, že sa snáď konečne vyspím. Snáď...