Do cieľa v ústrety Váhu
Voľný deň
Kvalitný spánok v mäkkých posteliach u dedka v Nitre bol priam liečivý. Tak isto výdatná domáca strava. Telo sa počas voľného dňa pekne regeneruje. V Nitre okrem iného aj študujem a u dedka bežne bývam počas akademického roka. Je to pekné mesto, mám to tu rád.
S Andrejom sme si končene oprali nejaké veci potrebné na poslednú etapu, navarili chutný obed, vybavili si na internete najsúrnejšiu korešpondenciu, dohodli sa na trase na nasledujúci deň. Poobede sme si vychutnali pohodovú prechádzku s dedkom po nitrianskom mestskom parku a tradičné pivko na Sihoti. Večer som ešte bol navštíviť môjho talianského kamoša Daria, ktorý v Nitre pracuje. Podebatovali sme (po anglicky) a zahrali si niečo na gitarách. Chalan je okrem iného veľmi šikovný a uznávaný blogger. Škoda že neviem po taliansky, rád by som si od neho niečo prečítal.
Na druhý deň sa bude vstávať skoro, máme pred sebou slušnú štreku. Dohodli sme sa, že si to hodíme cez dolniaky a Považský Inovec až do Nového Mesta nad Váhom. Odtiaľ sa potom domov odvezieme vlakom.
10. etapa v číslach: dĺžka 105,23 km, čistý čas jazdy 5:36 hod., nastúpané výškové metre 1 174, max. výška 620 m.n.m., priemerná rýchlosť 19 km/h, max. rýchlosť 59,4 km/h
Je štvrtok, 11. júna. Vstávame u dedka po dobrom oddychu do poslednej etapy našej cyklotúry. Zaiste by sme boli zvládli ešte pár ďalších etáp, lenže v sobotu mám brigádu a potrebujem sa na ňu prichystať. Dnes večer treba byť doma. Dopriavame si sacharidmi nabité raňajky a skoro vyrážame na cesty. Hneď od štartu si to dávame svižným tempom. Oddych z predošlého dňa je v nohách cítiť. Tridsiatkou letíme cez Lužianky, Zbehy, Čab. Nad Čabom stojí novovybudovaná turistická rozhľadňa Radošinka. Samozrejme že sme sa na ňu vyškriabali a užili si výhľady.
 |
| nížinatá krajina pri Nitre, v pozadí Tríbeč |
Na rozhľadni zaznela myšlienka dňa: "Kto chce byť rozhľadený, musí sa vyštverať na rozhľadňu."
 |
| na rozhľadni Radošinka, v pozadí obec Čab |
Frčíme ďalej, cez Šurianky, Hruboňovo, Čermany, Horné Obdokovce, Bodok, odtiaľ okolo ovocného sadu do Horných Štitár. Tam majú bar s hlboko duchovným názvom Chitar Magna Via. Chceli sme si chvíľku posedieť pri hroznovke a načerpať nejakú tú astrálnu energiu, ale mali zavreté. Nevadí. Pokračujeme cez Urmince, Nemčice, Kuzmice a cez pole do Tesárov. Je poludnie a my máme v kolesách 50 kilometrov a 400 nastúpaných metrov, ani sme sa nenazdali. Frčíme cez dedinu Tesáre, ktorá svojmu názvu neostáva nič dlžná. Polovica obyvateľov tam trávi štvrtkový obed nejakými rekonštrukciami na svojich obydliach. Prichádzame ku rovnomennej priehrade.
 |
| pri priehrade Tesáre |
Tesáre sú priehrada na skok od Duchonky. Na Duchonke je určite milión rekreantov, tu len hŕstka. Voda v priehrade je však tiež špinavá, kúpať sa veľmi nedá. Tak aspoň sedíme a relaxujeme. Slnko pečie, určite je aj tridsať stupňov. Čaká nás výšľap do kopcov Považského Inovca.
Prechádzame po spevnenej hradskej lesom, cez rekreačnú osadu Nové Mlyny, obec Záhrada. Ďalej nás víta sídlo s názvom Zlavy. My nezľavujeme a stúpame ďalej. Voda vo fľašiach sa však rýchlo míňa. V spaľujúcej horúčave a stúpaní pijeme skoro vkuse, aj tak sme smädní. Nepríjemný výšľap, pot steká dole tvárou, okolo nás dotieravý roj múch. Navyše sme minuli odbočku do Novej Lehoty - jediného miesta, kde sa dali doplniť tekutiny. Nič sa nedá robiť, naspäť už nejdeme. Pokračujeme po pešej značke na Sedlo pod Skalinami. Cestička pomerne zjazdná, otvorilo sa aj pár pekných výhľadov.
Sedlo pod Skalinami je lúčne sedlo plné odbočiek na ďalšie túristické cesty po Považskom Inovci. Stálo by za hriech vybehnúť si napríklad na Panskú Javorinu (943 m.n.m.) s rozhľadňou na vrchole. Dnes už by to však bolo (bez dostatku vody) nad naše sily.
 |
| Sedlo pod Skalinami, Považský Inovec |
Zo sedla letíme krásnym lúčnym, neskôr prudším lesným zjazdom. Napojili sme sa na hradskú a po nej až dole do obce Hrádok. Dokupujeme vodu, nejaké sladkosti. Čekujeme čas - o cca 50 minút nám ide vlak z Nového Mesta nad Váhom, vzdialeného viac než 15 kilometrov. Dávame si s Andrejom súťaž "o najlepšieho tempára" a tridsaťpäťkou šprintujeme po rovinke. Jeden ťahá, druhý sa vezie v závetrí, striedame sa. Letíme cez Hôrku nad Váhom, Novú Ves nad Váhom, Kočovce. Potom trošku cez pole a okolo Váhu až na predmestie Nového Mesta. Do odchodu vlaku chýba pár minút. Netriafame však správnu odbočku ku stanici a obchádzame cez priemyselnú zónu celé mesto. Na stanicu aj tak prichádzame včas. Idem po lístky. Mne ale už pre plný vlak nechcú dať študentský lístok. Jedine až na ďalší, o dve hodiny... Čo už. Ponáhľali sme sa zbytočne. Nebudem kvôli ušetreným dvom hodinám platiť x eur za celý lístok. Sadáme teda do malého novomestského sídliskového fastfoodu a dávame si niečo pod zub. Potom sme si pozreli centrum mesta, opäť dokúpili tekutiny (za tento deň padlo minimálne 10 litrov).
Chceli sme si ešte vybehnúť na blízky hrad Beckov alebo Čachtice, ale už sa nestíhalo. Keď tu budete mať viac času, určite si spravte vychádzku na jeden z nich. My sme sa previezli aspoň na miestne rekreačné stredisko Zelená Voda, vyvalili sme sa pri jazere a v mysli rekapitulovali výlet. O dve hodiny sme sadli na večerý vlak. Bicyklový tachometer za dnešok ukazuje trojciferný počet kilometrov. Andrej vytiahol dve plechovky piva. Štrngli sme si na úspešne dokonanie výletu. Domov sme prišli až v noci.
Zažili sme jedenásť mega aktívnych dní, nabitých zážitkami a dojmami. Ešte dlho bude trvať, kým to všetko vstrebeme. V každom prípade sme si istí, že si to - ak to bude len trošku možné - budúci rok opäť zopakujeme. Odporúčame každému, má to dačo do seba. Ak chcete pár argumentov na čo je to dobré, čítajte tu.
Dobrodružstvu zdar!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára