Kurz na juhozápad
Etapa v číslach: dĺžka 49 km, čistý čas jazdy 3:47 hod., nastúpané metre 1 074, maximálna výška 901 m.n.m., priemerná rýchlosť 13 km/h, maximálka 61,6 km/h
Je pondelok, prichádza nový týždeň. My sa budíme pri Počúvadlianskom jazere neďaleko Banskej Štiavnice. Hneď zrána si obliekame plavky a skáčeme do tajchu. Veľmi príjemné osvieženie. Potom sme sa presunuli na druhý koniec jazera. Tam bol otvorený bufet. Dokupujeme zásoby a relaxujeme. Mne - ako vždy - istý čas zabralo písanie denníka. Fajnové ráno pri jazere.
Andrej pri Počúvadlianskom tajchu |
Postupne k Počúvadlu začína prúdiť čoraz viac rekreantov - jasný signál pre nás, aby sme vyrazili ďalej. Naša cesta nebude smerovať na juhovýchod, ale na juhozápad. Ešte na útulni v Muránskej planine sme od kolegov dostali tip, že na vrchole Veľkého Inovca v neďalekom Pohronskom Inovci sa nachádza výborná turistická chata, kde sa dá prenocovať. Ide sa teda tam. Zohnali sme si na ňu aj nejaké číslo, no nikto nedvíhal. Snáď bude otvorená.
Od Počúvadla stúpame na Sedlo Peciny a odtiaľ striedavými stúpaniami a zjazdmi smer Nová Baňa. Zakrátko opúšťame hlavnú cestu a dostávame sa do malebnej dedinky Vysoká, ležiacej na úbočí kopca. Dlho sme sa tam však nezdržali. Lesom pokračujeme až do obce Uhliská. Tu sa nám pri obecnom úrade prihovoril pán starosta, snažil sa nám dať nejaké užitočné rady na ďalšiu cestu.
Z Uhlísk rýchly, dlhý, lesný zjazd až do údolia Horna, do dedinky Rudno nad Hronom. Úplne iný ráz vidieka ako v horách. Cítime prvý "závan dolniakov".
Po asfaltke cez obec Brehy, ponad Hron sa dostávame až do baníckeho mestečka Nová Baňa. V Novej Bani som sa podujal nakúpiť potraviny, zatiaľčo Andrej išiel do cykloobchodu dať si zoservisovať bicykel. Od pádu z predošlého dňa mu štrajkovala prehadzovačka. Servisman lamentoval, hromžil nad stavom bicykla. Kilometre bez údržby sa na technike prejavili. Jeho kolega nám však poradil dobrú cyklotrasu na vrch Veľký Inovec, kam sme sa chystali. Aj v tomto regióne sa nájde pár zapálených ľudí so snahou rozvíjať horskú cyklistiku. V centre Novej Bane ešte zastavujeme v Reštaurácii u Návarku, dať si niečo pod zub a prečkať najhoršiu poludňajšiu páľavu. Taká priemerná, mierne predražená reštika, ale držková polievočka bola chutná.
Idylka v Novej Bani |
Z výšky 221 m.n.m v Novej Bani máme pred sebou výšľap do viac ako 900 metrov na najvyšší bod Pohrnoského Inovca - Veľký Inovec. Jasná výzva. Z mesta hneď skoro kolmo hore do dediny Záhrb. Odmenou za drinu nám tu sú medzky plné lesných jahôd. Pochutili sme si. Stúpanie tu má už iný charakter ako v Štiavnických vrchoch. Prudšie úseky sa striedajú s menej prudkými, cesta je pekná, spevnená. Aj krajina a les vyzerajú inak. Máme pocit, že tunajší inovecký les je paradoxne oveľa lepšie zachovaný ako v niektorých národných parkoch... Preleteli sme malebnou osadu Bukovina.
Pohronský Inovec nad obcou Bukovina |
Stúpame ďalej na Loksovú lúku. Dochádza nám však pitivo, čo ma značne psychicky láme. Škoda že som dole nekúpil ešte o fľašu vody viac. Andrej mi po ceste sľuboval niekoľko prameňov, ktoré však buď neexistovali, alebo boli vyschnuté. Nakoniec smädní prichádzame až na vrchol Veľkého Inovca. Otvorili sa nám výhľady, fotíme sa...
výhľad z Pohronského Inovca |
Keď sme sa so samospúšťou fotili na Inovci, zazela pamätná myšlienka dňa: "Mám rád fotky s príbehom - také, na ktoré stihnem pribehnúť."
Selfie na Pohronskom Inovci |
Kúsok pod vrcholom sa nachádza spomínaná turistická chata Inovec. Bola však zavretá. Na dverách bolo číslo na chatára (iné, než sme mali z netu). Zavolali sme chatárovi, no ten bol ďaleko a nemohol nám dobehnúť otvoriť. Musíme si nájsť nejaké iné ubytko. Pár kilometrov dole kopcom v osade Chotár, či Drozdovo vraj je nejaký penzión, ideme sa pozrieť tam. Z Inovca technický zjazd, les sa striedal s lúčnymi úsekmi. Vo večernom slnku to malo silnú atmosféru.
![]() |
lúčny zjazd z Inovca |
Prichádzame do Drozdova. V ohradených výbehoch sa pasú koníky. A z diaľky počuť hlasný krik veľkého množstva detí. Čudné, takto na "konci sveta". Ideme tým smerom a prichádzame k Penziónu Drozdovo, s kopou blázniacich sa školákov. Andrej sa beží dnu spýtať, či nás neubytujú. Majú plno, tie decká sú nejaká škola v prírode z Bratislavy. Avšak môžme si rozložiť stan hneď pri penzióne a dokonca sa u nich osprchovať. Hurá, konečne sprcha! Hasíme najhorší smäd, rozkladáme si stan, ideme do sprchy. Potom sa pýtame, či nám nenačapujú nejaké pivo. Že samozrejme. Sadáme si na terasu. Dve baby ktoré práve mali službu nám k pivu doniesli aj tanier koláčov. Vraj robili pár dní dozadu svadbu a zvýšilo sa. Koláče, čožee?!? Šokujúci nával luxusu. So slečnami sa dávame do reči, porozprávame im o našich potulkách. Padlo ešte po jednom pivku, dokonca pohárik domácej slivky, debatka trvala do neskorého večera. Naozaj príjemný večer na príjemnom mieste v príjemnej spoločnosti. Netrápili nás ani vzdialené blesky na oblohe. Práve takéto momenty dali nášmu výletu to správne korenie.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára