6. etapa: Útulňa Cabanka - Vyšné Hodrušské jazero, Banská Štiavnica

Naprieč krajom zlata, striebra a sopiek

Etapa v číslach: dĺžka 78,33 km, čistý čas jazdy: 5:31 hod., nastúpané výškové metre 1 556, maximálna výška 1 146 m.n.m. (štart), priemerná rýchlosť 14,2 km/h, max. rýchlosť 63,3 km/h

Sobota, šiesty jún. Na útulni Cabanka vstávame už o pol šiestej, čaká nás dlhá etapa. Vyrážame prv do stúpania na Kordícke sedlo (tu sa dá pekne dostať chodníkom z Banskej Bystrice), potom krásny dlhý zjazd Mokrou dolinou smer Turček. V zjazde Andrej chytá defekt, ktorý ale s prehľadom profíka za pár minút rieši. Od Studeného žľabu opäť trošku stúpania, otvárajú sa prvé výhľady na vodné dielo Turček. K samotnej priehrade nie je prístup, vodári to tam majú oplotené. Ale odbočkou z cesty sa dostanete aspoň na takúto vyhliadku.

Nad priehradou Turček

Cez malý tunel prichádzame do malebnej obce Turček. Obec má dvoje potraviny. Navštívili sme obe a dokúpili si nejaký proviant.

Potom cez druhý malý tunel von z obce a členitým stúpaním smer Stred Európy pri Kremnických Baniach. Makli sme si. Hore lúkami šľapeme na sedlo ku Kostolu sv. Jána Krstiteľa zo 14. storočia. 

Andrej šľape ku stredu Európy

Toto miesto je vraj najstarším určeným geografickým stredom Európy. Je tu osadený pamätný kameň k významným udalostiam Slovenska, smerová ružica so vzdialenosťami do jednotlivých európskych metropol. Vedľa je vybudovaný ešte akýsi "prírodný amfiteáter", ktorý však aktuálne postráda účel. Celkovo je to ale veľmi pekné miesto.

pri strede Európy

V blízkom parčíku sa nachádza aj miere gýčová "Eurostudňa". Vodička z nej vytekala takmer po kvapkách. Asi EÚ priviera kohútiky :-)

Z Kremnických Baní si to zjazdujeme do Kremnice. Mestečko učupené medzi sopečnými kopcami, známe ťažbou zlata a razením mincí. Vládne v ňom veľmi príjemná atmosféra.

panoráma námestia v Kremnici

V miestnom cykloobchode som si kupujem nové brzdové gumky na bicykel, nech to trošku brzdí. Staré už boli hodne "vybývané". Potom padlo rozhodnutie absolvovať prehliadku kremnického Mestského hradu. Z balkónov Kostola sv. Kataríny uprostred hradného areálu je perfektný výhľad na mesto a okolie. Okrem toho sú v jednotlivých baštách hradu aj rôzne muzeálne expozície, v podzemných priestoroch kostnica. Ak navštívite Kremnicu, za pozretie stoja aj rôzne tematicky ladené múzeá v historických domoch na námestí, ako aj slávna stredoveká Kremnická mincovňa. 

výhľad na Kremnicu z veže hradu

Na kremnickej pešej zóne si dávame sýty obed v reštike Modrý Kocúr. Príjemný podnik, veľmi chutné jedlo. Mal som isté obavy, ktoré sa nenaplnili. Všetko na parádu.

malebné mesto Kremnica

Po výdatnom obede potom s ťažkosťami lámeme výškové metre hore Kremnicou a ďalej smer obec Nevoľné. Našťastie, nevoľno nám neprišlo, a tak pokračujeme dlhým zjazdom cez Ihráč a ponad Jastrabú až ku Hronu, do obce Trnavá Hora.

Chvíľka oddychu, potom letíme obcou Jalná a ďalej stúpame hore malebnou Močiarskou dolinou. Víta nás Štiavnický stratovulkán. Zas o trošku iná príroda, inak formované kopce. A príznačný, členitý terén, "kopček-jamka".

V horúčave stúpame a stúpame, zdá sa že snáď sto kilometrov. Keď tu zrazu, Močiar. Vchádzame do Močiara, a čuduj sa svete, v jeho strede malá krčma. Prichádzame ku krčme, krčmárka práve otvára. Objednávame si pitivo. V priebehu 5 minút je krčma plná štamgastov. Popíjame a oddychujeme uprostred Močiara. Nie, nepreskočilo nám od pražiaceho slnka. Močiar je malebná dedinka uprostred Štiavnických vrchov.

nad dedinkou Močiar

Sériou krátkych zjazdov a o niečo dlhších stúpaní sa dostávame až na sedlo Jaseňová pažiť. Odtiaľ dlhý, prudký a členitý zjazd, cez ďalšiu malebnú obec Podhorie. Už z diaľky vidno banskoštiavnickú kalváriu. Kým sme sa k nej však dostali, ešte bolo treba hodný kus stúpať. Na kopci nad mestom riešime, či zbehnúť ešte do mesta, alebo ideme do kempu a spravíme si pohodkový večer. Do mesta sme už nakoniec nešli, ale vyšľapali sme si aspoň na kalváriu.

panoráma večernej Banskej Štiavnice z kalvárie

Kalvária nad Banskou Štiavnicou z diaľky pôsobí majestátnym dojmom, zblizka však ošumelo a rozpadávajúco. Aktuálne tam prebiehali nejaké rekonštrukčné práce. Snáď sa podarí dať ju trošku dokopy. Každopádne, z jej vrchu je parádny výhľad na večerným slnkom zaliatu UNESCOvú Štiavnicu a okolité kopce.

Banská Štiavnica

Na chodníku na kalváriu bolo rozsypaná kopa sklenčín. Radšej bicykle potlačíme a sme radi, že nemusíme riešiť ďalšie defekty. Od Kalvárie mierime priamym smerom do kempu pri Hodrušskom jazere. Najprv však treba zdolať prudké stúpanie na sedlo Červená studňa. Po ťažkom dni nám už nie je všetko jedno. Kúsok pod sedlom sa nachádza írečitá cigánska štvrť. Akurát tam mali bašável, muzika revala zo všetkých strán.

Zo sedla nasledoval dlhý, strmý, členitý zjazd na rozbočku ku Hodrušskému tajchu. Smerovník "kemp" nás veľmi potešil. Navyše, od odbočky ku kempu smerovalo viacero áut, bude to v pohode. Prichádzame ku kempu a čuduj sa svete, kemp mimo prevádzky! A tajch vypustený. Motorizovaní záujemci o kempovanie sa sklamane otáčajú a my ostávame bezradní stáť. Čo teraz?

Andrej si všimol šípku, že kilometer hore dolinou sa nachádza nejaký hotel Salamander. Z posledných síl strmo stúpame k hotelu. Pomaly sa stmieva... Prichádzame ku hotelu. Vykľulo sa z neho štvorhviezdičkové zariadenie s ubytovaním od 100€ na noc vyššie. Klientelu tvoria bratislavskí snobi. Napriek tomu bola k nám slečna na recepcii veľmi príjemná. Poradila nám, že v lese kúsok za hotelom sa nachádza opustený detský tábor, kde sa dá rozložiť stan. Po chvíli blúdenia a nervozity sme to našli. Je to vlastne iba zarastená čistinka uprostred lesa. Nevadí, nie je čo riešiť. V posledných lúčoch svetla si staviame stan, dojedáme posledné zvyšky proviantu, prezliekame si smradľavé šaty za menej smradľavé a ideme do hotela na pivo. Načapovali nám tam nejakého predraženého Pilsnera. Na peniaze kašľať, padol výborne. Popri pití piva si nabíjame mobily, Andrej vďaka hotelovej wifi sieti na internete zisťuje informácie potrebné pre ďalšiu cestu.

Netušíme, ktoré z kempov na našej ďalšej plánovanej trase sú otvorené a ktoré nie. Pozisťovali sme si na nich čísla, plus na nejaké ďalšie ubytovacie zariadenia, na druhý deň ich obvoláme. V prvom rade treba ráno čo najbližšie dokúpiť proviant, už nemáme čo jesť. Únava nás zmáha. Dopísal som denník, Andrej pozisťoval čo treba, zobral si z recepcie nejaké prospektíky a mapky okolia a ide sa spať. Ďalší deň sa asi len pomotáme po okolí Štiavnice a ďalej uvidíme...